Jarko:
Dážď spomaľuje rozletené leto,
domŕza do tráv,
kvetom hlavy stína,
napokon zabodne sa do malín
a skrvavený kvapkou vína
odprší niekam inam.
Nelinka:
A mincu prázdnin, halier po halieri,
začne čas ozlomkrky míňať.
Poviem to veľmi jemne:
čas je pekná sviňa!
Urobí si z nás dobrý deň,
dobrú hodinu
aj dobré minúty
Jarko:
a jedného dňa nás prinúti
zrátať aj tých pár premárnených sekúnd.
Leto je permanentný nepokoj, nespisovne nekľud,
tikanie časovanej bomby
v opálenom drieku
všetkých tých druhých lások - nelások.
Nelinka:
Leto je netopier aj belások,
má vo dne v noci roztiahnuté krídla
a strieľa si z nás ako z praku.
Jarko:
Prázdniny urobia aj zaujímavý nákup
a platia zlomenými krídlami
aj rukami
a nohami
Nelinka:
a srdcom zlomeným.
Leto je leto, všetko pomení
a narobí nám v hlavách pekný zmätok.
Jarko:
Budeme v lete po uši,
budeme rozletení.
Raz po tele, raz po duši nám bude chodiť v lete mráz,
budeme v lete nadoraz.
Nelinka:
Dážď spomalí to rozlietané leto,
dráždi nás v hrdle ako sklamanie.
Jarko:
Mlátime prázdnu slamu.
Obloha fňuká,
slama nie.
A iba vietor vie to,
že niekde v tráve hľadám tvoje stopy.
Nelinka:
Leto ti narozpráva, že si motýľ.
Môžeš sa stokrát opiť
z tých jeho očividných klamstiev,
Jarko:
kým lastovičky neobsadia drôty,
kým neodnesú šestnásťročné lásky na juh,
kým sa tu s vami ešte hrajú,
kým si vás neodložia do kúta,
Nelinka:
kým nie som ako leto zmoknutá,
a kým zas neoklame inú.
Prázdniny plynú, plynú, plynú.
Jarko:
A nepozval ťa ani na zmrzlinu,
tak nech mu aspoň úsmev zamrzne!
Leto zas preletí ako film z malých bledých obrázkov
a skončí sa to nepríjemnou otázkou:
komu ste zasa naleteli?
Nelinka:
Básnikom. Tým je ľahko, majú rýmy.
Jarko:
No ona aj tak neverí mi,
že každý z nás ju celé leto klamal,
že bola taká strašne, strašne sama.
A napriek tomu verná bola,
Nelinka:
láskavá,
múdra,
čakajúca
škola.