Rozhovor s Mathewom:
Môžeš začať tým, že sa predstavíš a povieš pár vecí o sebe.
Volám sa Matthew F. Vďaka programu Fullbright som sa stal asistentom učiteľa angličtiny na Gymnáziu v Tvrdošíne. Prihlásil som sa minulú jeseň, počas môjho posledného roka na Univerzite Norte Dame. Minulé leto som učil v Ríme a chcel som pokračovať ďalej v učení tu v Európe. V tomto projekte máme veľký výber štátov, do ktorých môžeme ísť. Vybral som si Slovensko, lebo tu mám predkov. Rodina mojej babky je z Košíc, a tak som chcel trochu preskúmať moju rodinnú históriu. Takže pomáham na tomto gymnáziu 4 dni v týždni už asi 5 alebo 6 týždňov. Jeden deň týždenne chodím učiť aj na Strednú priemyselnú školu informačných technológií Ignáca Gessaya na Medvedzí. A aj keď pracujem v Tvrdošíne, ubytovaný som v Trstenej.
Aké sú tvoje skúsenosti so životom u nás v porovnaní s tvojimi očakávaniami?
Musím povedať, že si nie som moc istý, aké boli moje očakávania. Ak mám povedať pravdu, vybral som si Slovensko aj kvôli tomu, že som o ňom nevedel skoro nič. Moja babka, hoci je Slovenka, je viac naklonená k talianskej kultúre ako ku tej slovenskej. Takže som vyrastal obklopený skôr talianskymi zvykmi. Ale študoval som o Slovensku. Bol som študent politológie na univerzite, tak viem o základoch histórie Československa, Pražskej jari, Nežnej revolúcie a tak ďalej. Ale v štúdiách sme sa sústredili viac na Česko ako na Slovensko. Všimol som si, že veľký rozdiel medzi Českom a Slovenskom je to, že Slovensko je veľmi katolícky založené. To som si všimol aj v mojej rodine. Babka je veľmi hlboko veriaca katolíčka. Tiež som si všimol, že rodina je tu jedna z najväčších hodnôt. Vidím, že sú tu kostoly v nedeľu preplnené, čo v Spojených štátoch tak často nevidíš. Pohostinnosť je tiež obrovskou cnosťou. Už som bol viackrát pozvaný na večeru od susedov a učiteľov na veľmi dobré jedlá. Jedlo máte veľmi výdatné. Predpokladám, že kvôli prírode a okolí je jedlo hlavne mliečne a zemiakové. To je pre mňa veľká ale príjemná zmena. Vážne som nevedel o tom, aká krásna je slovenská príroda. Pretože sa o tom moc v západnom cestovnom ruchu nerozpráva. Keď počuješ o horách, tak počuješ o Alpách alebo Dolomitoch v Taliansku, ale nikdy o Tatrách, ktoré sú tak nádherne. Ako aj pohoria tu v okolí.
Je veľký rozdiel v počasí u nás a v USA?
To záleží kde v Spojených Štátoch. Ja pochádzam z krajiny na pobreží, takže to je pre mňa veľká zmena. Napríklad na Vianoce by som šiel do kostola v tričku, pretože v decembri by u nás bolo asi tak okolo 20 °C. No a cez leto môže byt až okolo 35 °C.
Keďže si študoval filmarinu a na našej škole vedieš filmový krúžok, aké filmy by si doporučil žiakom na našej škole?
Wow, no je toho veľa. Ja osobne mám veľmi rád filmy z 90. rokov. Good Will Hunting je jeden z mojich obľúbených filmov, Truman Show je tiež dokonalý film. Jima Carreyho mám veľmi rád. Nielen pre jeho komédiu, ale aj pre jeho dramatické roly ako tá v Truman Show. Napr. Eternal Sunshine of the Spotless Mind od neho je tiež veľmi dobrý film. Tiež mám veľmi rád Robina Wiliamsa, takže ako som hovoril predtým Good Will Hunting alebo Dead poets society od neho. Popravde si myslím, že Dead poet society je film, ktorý by si mal pozrieť každý, kto je v tvojom veku. Hovorí veľmi o nástrahách sveta a o tom, ako naše okolie zatláča ľudskú kreativitu. Poukazuje na to, aby sa ľudia nebáli byť tým, kým sú a aby využili ich dar na to, aby urobili zmeny vo svete. Tiež mám veľmi rád také vtipné, akčné filmy ako Mission Impossible. V nich je skvelý Tom Cruise.
Rozhodol si sa študovať filmarinu, lebo si sa zaujímal o filmy, alebo pre nejaký iný dôvod?
No dávnejšie som začal písať pár scenárov. Dúfam, že si nájdem čas a nejaký z nich dokončím. Veľmi rád študujem hlavnú myšlienku Dead poet society o tom, ako sa vlastne mladí ľudia snažia prísť na to, čo robiť s ich životmi ďalej. Takže som napísal príbeh o taliansko-americkom chlapcovi z Chicaga v časoch 2. svetovej vojny.
Máš nejakú vtipnú príhodu, ktorá sa ti stala tu na Slovensku?
Áno. A fakt dobrú. Môj ocino ma prišiel pozrieť kvôli tomu maratónu. Ja som behal posledný beh kvôli rozcvičke a ocino ma sprevádzal na bicykli, keď nám cestu skrížilo zlaté, malé mačiatko. Normálne ma mačky nenávidia, ale toto nechcelo a nechcelo odisť. Žartoval som, že je to pes v utajení, lebo sa rado škrabkalo. Po chvíli prišla panička toho mačiatka, ale bohužiaľ nerozprávala po anglicky a ja zase hovorím hrozne po slovensky. Napriek tomu som riskol krátky rozhovor, aby som zistil, ako sa to mačiatko volá. Ale omylom som sa namiesto „Ako sa volá?“ opýtal „Ako sa má?“. Na to som dostal asi 5 minútovú odpoveď v slovenčine. Z toho som pochopil, že mi asi nehovorí meno toho mačiatka. Ak ju ešte niekedy stretnem, musím sa jej už opýtať správne.
Ďakujem za rozhovor. KH